Franz Schubert & Joseph Kaspar Mertz

Gitarista Martin Krajčo o hudobnom albume STILL UND LEISE

V roku 1797 začal Friedrich Schlegel vydávať časopis Athenäum, ktorý sa počas troch rokov svojej existencie stal literárnou platformou pre raných romantikov. Úvodné fragmenty sformulovali hlavné myšlienky týkajúce sa poetiky romantizmu. Okrem iných myšlienok podporovali integráciu nielen všetkých poetických prvkov, ale aj filozofie, rétoriky a kritiky. Vyhlásili, že „jeho cieľom nie je len spojiť všetky nezávislé poetické žánre, ale aj prepojiť poéziu s filozofiou a rétorikou...“ Univerzálna poézia tým, že si osvojuje čo najviac oblastí života, premieňa samotný život na poéziu a „pre umenie je tým, čím je vtip pre filozofiu, a spoločnosť, priateľstvo a láska pre život“.

Dnes azda najznámejším autorom zhudobňujúcim romantickú poéziu je Franz Schubert, ktorému sa v piesňach podarilo dokonale prepojiť svet literatúry a hudby a prezentovať to všetko na večierkoch nazývaných schubertiády. Piesne vznikali v období viedenského biedermeiera, ktorý v roku 1815 vystriedal ťažkú éru poznačenú napoleonskými vojnami. Bola to klíma mimoriadne priaznivá pre rozvoj umenia v komunitnom prostredí. Ľudia združení v rôznych spolkoch a krúžkoch integrovali svoje umelecké zručnosti, profesionálni umelci spolupracovali s amatérmi na umeleckých produkciách, čo podnietilo vznik jedinečnej formy kolektívnej tvorivosti. Rozkvitalo domáce muzicírovanie, čo sa odrazilo najmä v oblasti sólovej a komornej hudby, a predovšetkým v novom populárnom žánri piesní v nemeckom jazyku, tzv. Lieder. Hoci Schubert už vo veku 21 rokov napísal niekoľko pôsobivých diel tohto druhu, vo Viedni ešte nebol známy ako autor piesní. Zmenilo sa to v roku 1821, keď sa ich rozhodol vydať viedenský vydavateľ, skladateľ, klavirista a gitarista Anton Diabelli. Piesne vznikali od roku 1814 až do Schubertovej smrti; známych je najmenej šesťsto a zhudobňujú poéziu Goetheho, Müllera, Rellstaba, Körnera, Heineho, Seidla, Mayrhofera a už spomínaného Schlegela. Podstatným aspektom Schubertovej piesňovej tvorby je téma prírody. Prírodné elementy sa stávajú ústrednou témou jeho piesní, nachádzame v nich rôzne podobenstvá a najmä jeden ústredný motív, ktorým je prerozprávanie zážitku zo stretnutia človeka s prevažne idealizovaným prírodným svetom.

Vzhľadom na podmienky vtedajšej hudobnej praxe sa Schubertove piesne vydávali nielen s klavírnym, ale aj s gitarovým sprievodom. Použitie gitary ako sprievodného nástroja bolo podmienené viacerými faktormi. V umeleckých kruhoch bola zvyčajne ľahko dostupná, čo súviselo s prostredím, v ktorom sa hudobná produkcia odohrávala. Okrem komorných priestorov a salónov to bolo často aj exteriérové prostredie, kde bola jej prenosnosť kľúčová. Popri Diabellim nájdeme medzi aranžérmi, ktorí piesne opatrili gitarovým sprievodom, mená ako Joseph Wanczura či v Bratislave narodený skladateľ a gitarista Franz Pfeiffer. Počas Schubertovho života vyšli vo Viedni desiatky jeho piesní s gitarovým sprievodom. Časté využívanie gitary dokumentuje aj rukopisná zbierka právnika a básnika Franza von Schlechta, ktorý bol Schubertovým blízkym priateľom. Po Schubertovej smrti záujem o gitarové úpravy pôvodne klavírnych sprievodov pretrval a písal ich aj bratislavský virtuóz Joseph Kaspar Mertz. Pôvodná klavírna faktúra v Schubertových piesňach často obsahuje gitarové idiómy, ako sú arpeggiá a pre gitaru typické obraty akordov; preto piesne s gitarovým sprievodom znejú rovnako prirodzene ako v pôvodnej podobe. V tomto kontexte sa dobové úpravy, ktoré transformujú sprievod v rámci prirodzeného charakteru nástroja s cieľom neodvádzať pozornosť od dominujúceho textu, javia ako ideálne.

Poetika prírody a „túlania“ je typická aj pre „ossiansku“ poéziu, ktorá sa stala predlohou pre viaceré diela skladateľov romantizmu, ako aj pre najkrajší ranoromantický gitarový cyklus Bardenklänge J. K. Mertza. Vznik väčšiny zošitov tohto cyklu bol spätý s Mertzovým záujmom o Schubertove piesne, ktoré sa transformovali aj do podoby gitarových úprav. Mertz v tomto cykle prezentuje univerzálnosť svojej tvorby a nadväznosťou na odkaz klavírnej hudby Schuberta, Schumanna a Mendelssohna v mnohom prevyšuje svojich gitarových súčasníkov.

AUTOR
Martin Krajčo
gitarista